Skúmanie medzinárodných vzťahov sa pôvodne opieralo hlavne o históriu, teóriu medzinárodného práva a filozofiu, postupne aj o množstvo metodologických i teoretických východísk spoločenských vied. Tým sa pre teóriu medzinárodnych vzťahov stali aktuálnymi diskusie, ktoré sa v spoločenskovedných odboroch vedú už od prelomu 19. a 20.storočia.
V prvej časti knihy je rozobraných päť hlavných výskumných tradícií teórie medzinárodných vzťahov: realizmus, liberalizmus, marxizmus, konštruktivizmus, postmodernizmus, s ohľadom na kľúčové metodologické polemiky spoločenských vied - vysvetlenie vs.pochopenie, aktér vs. štruktúra, historizmus vs. objektivizmus, pragmatizmus vs. scientizmus, nezávislosť vs. spoľahlivosť. Výklad a formulácia sleduje nielen myšlienkové prúdy, ale aj možnosti ako tieto protiklady prekonávať a kombinovať. Druhá časť predstavuje reflexiu diskutovaných polemík z hľadiska filozofie vedy.