Úvod »Dejiny práva»Svetové a európske » Etika cnosti podľa Tomáša Akvinského
Autorka predstavuje Akvinského koncept cnosti na základe rozboru jeho diel. Etika cnosti je etická teória, ktorá sa sústreďuje na koncept cnosti. V súčasnosti je alternatívou k tzv. etikám pravidiel, či už ide o etiku povinnosti deontológia) alebo etiku dôsledkov konzekvencializmus). Do centra morálnehouvažovania a konania kladie človeka ako morálneho aktéra, ktorý na to, aby konal morálne dobre musí mať pozitívne charakterové črty - morálne cnosti.
Jestvuje viacero dôvodov, prečo filozofi, hľadajúci racionálne presvedčivú etiku, upreli svoju pozornosť k minulým etikom Platónovi, Aristotelovi a iným). Podľa niektorých obrat k tradícii cností spôsobili najmä tri faktory: vzrastajúci pocit morálnej krízy západnej spoločnosti, vzostup historického povedomia a neúplnosť modernej etickej teórie. Tretí z dôvodov možno považovať za kľúčový. Poukazuje na to, že etika pravidiel nepostačuje z hľadiska kritérií pre plnohodnotnú etickú teóriu, resp. nedokáže adekvátne usmerňovať morálny život človeka. Čo však netreba chápať ako popieranie významu morálnych pravidiel či dôsledkov konania v morálnom živote.) Defekty modernej etiky pravidiel) vysvetľujú i zdôvodňujú obrat k etike, ktorá má vo svojom jadre víziu morálne dokonalej ľudskej bytosti – bytosti, ktorá nadobudla morálne pozitívne charakterové črty a ponúka také odpovede na naše súčasné problémy, ktoré sú nedostupné v myšlienkovom rámci dominantných verzií modernej etiky.